Volejbal je kolektívna športová hra, ktorú hrajú dve družstvá na ihrisku rozdelenom sieťou. Je možné hrať niekoľko variantov podľa špecifických podmienok a dať tak možnosť čo najväčšieho rozšírenia. Cieľom hry je v súlade s pravidlami odbiť loptu ponad sieť do súperovho priestoru tak, aby dopadla do poľa súpera a súčasne zabrániť tomu, aby dopadla na vlastnú polovicu ihriska. Družstvo má k dispozícii tri odbitia (a to i po bloku), aby ju vrátilo. Lopta sa uvádza do hry podaním, a to úderom do lopty, ktorá letí ponad sieť k súperovi. V rozohrávke sa pokračuje, pokým lopta nedopadne do ihriska, nedopadne do autu, nedotkne sa stien, stropu, iného predmetu, alebo ak sa družstvu nepodarí loptu riadne vrátiť.

Vo volejbale každá rozohrávka znamená bod (systém bodovania rozohrávok). Ak prijímajúce družstvo vyhrá rozohrávku, získava bod a právo podania a jeho hráči vykonajú postup o jednu pozíciu v smere hodinových ručičiek.

 

Volejbal je jedným z najúspešnejších a najrozšírenejších súťažných a rekreačných športov vo svete. Je rýchly, vzrušujúci a výbušný. Volejbal spája niekoľko základných prelínajúcich sa elementov, ktoré svojim vzájomným pôsobením vytvárajú jedinečnú kolektívnu hru.

V priebehu posledných rokov urobila medzinárodná volejbalová federácia (FIVB) obrovské kroky, aby priblížila túto hru modernému publiku.

Súťaž dokáže objaviť aj skryté sily. Odhaľuje najlepšie schopnosti, najlepšieho ducha, tvorivosť a estetiku. Pravidlá sú vytvorené tak, aby umožnili všetky tieto vlastnosti. Až na malé výnimky umožňuje volejbal všetkým hráčom hrať na sieti (počas útoku) i vzadu v poli (obrana alebo podanie).
William Morgan, ktorý hru vytvoril, by ju ešte stále spoznal, pretože volejbal si aj počas dlhých rokov zachoval určité odlišnosti a dôležité prvky. Niektoré z nich sú spoločné s ďalšími sieťovými/loptovými/raketovými hrami:
- podanie;
- postup (otáčanie pri podaní);
- útok;
- obrana.
Volejbal je však aj napriek tomu jedinečnou sieťovou hrou tým, že lopta musí neustále lietať – „lietajúca lopta“ – a tiež tým, že umožňuje každému družstvu istý počet vlastných prihrávok pred vrátením lopty súperovi.
Zavedenie špecializovaného obranného hráča – libera – posunulo hru vpred z hľadiska dĺžky rozohrávok a členenia hry. Úprava pravidla o podaní zmenila úkon podania z jednoduchého uvedenia lopty do hry na účinnú útočnú zbraň.
Pojem postup hráčov (otáčanie) je v pravidlách zakotvený preto, aby zabezpečoval všestrannosť športovcov. Pravidlá o postavení hráčov musia dovoľovať družstvám dostatočnú flexibilitu na vytváranie zaujímavých taktických manévrov.
Tieto základné princípy využívajú hráči na preukazovanie súťaže techník, taktík a sily. Okrem toho poskytujú hráčom dostatok voľnosti, aby mohli nadchýnať divákov v hľadisku a pri obrazovkách.
A obraz volejbalu je neustále lepší.
Podľa toho, ako sa hra vyvíja, niet najmenších pochýb, že sa zmení – k ešte lepšej, silnejšej a rýchlejšej.

Nevyhnutným predpokladom dobrého rozhodcu je jeho nestrannosť a dôslednosť:
- byť spravodlivý voči každému účastníkovi
- byť považovaný za rovnako spravodlivého aj očami divákov.
Vyžaduje si to obrovskú dávku dôvery – rozhodca musí byť dôveryhodný, aby umožnil hráčom zábavu, a to tým, že:
- je presný vo svojich rozhodnutiach
- rozumie, prečo je pravidlo napísané
- je vynikajúci organizátor
- umožní priebeh hry a dovedie ju až do konca
- je učiteľom – používa pravidlá na trestanie nečestnosti a nezdvorilosti
- podporuje hru – čiže nechá vyniknúť veľkolepým momentom počas hry ako aj najlepším hráčom, aby ukázali to, čo vedia najlepšie: zabaviť obecenstvo.
Na záver môžeme povedať, že dobrý rozhodca bude používať pravidlá na to, aby sa hra stala plnohodnotným zážitkom pre všetkých zainteresovaných.